Odkiaľ je, žena, tvoja nedeľa?
Z pulzujúceho a vlahého srdca,
kde vždy je pre druhého priestor.
To v tvojej cirkvi pijem z vín, jem chleba,
som tam dušpastierom i organistom,
pod bránou žobravú dlaň skrúcam,
kaukliar som, v tieňoch tvojich katedrál.
Ty si tu doma. Všade. Ja som len hosť.
***
Navliekaš náhrdelník pravých dní,
a každá korálka je čímsi svojská.
Neďeľou spájaš - v rozložitých horách
pod klenbou stromov nájde ma jej hlas.
Keď mesiac zje svoj úsmev, ktorý ľúbiš,
je ako veľké, veľavravné zrkadlo.
A hviezdy – ach, zakaždým také pyšné
na svoj nový význam a zmysel.
Moja melódia je jasná, avšak
speje. Začala z ticha, v tichu skončí.
Plynutie vĺn, oblúkov, cifier v nej
otvára sféry trvania, van sveta.
Komentáre