Dni moje bežia, nevyčkajú kým
by som ich osloviť a spoznať smel,
roztratia sa mi, ako povetrím
rozfukované pozostatky včiel.
Či ako šíky divých pohanov,
len dusot koní strmým úbočím,
len kamsi letia s tvárou strhanou...
No ja chcem dívať sa im do očí
a chcem dni moje poznať po mene;
Chcem aby boli ako ikony:
na čierne drevo namaľovať tvár,
jej aureolu nechať vo vôni
živíc sa rozžiarovať tlmene.
A v tvári oči, očí krásny žiar.
Zostaň, hosť vzácny, prvý biely deň.
Do mojej noci nech tvoj zlatý rám
násobí svetlo sviec, keď sám tu bdiem.
Bohatý hostiteľ: ja bdiem tu sám.
Komentáre